Zhodnotenie sezóny z pohľadu fanúšikov Liptovského Mikuláša
Ďalší ročník II. futbalovej ligy bol z pohľadu nás, fanklubu Tatran Fanatics Alcoholics, ako aj klubu MFK Tatran Liptovský Mikuláš, asi najťažší v doterajšej existencii a pritom to vyzeralo po minuloročnej sezóne a 6. mieste vtedajšej I. ligy (terajšia II. liga) optimisticky a každý veril, že tá terajšia, práve skončená, sezóna bude rovnako úspešná, či už na klubovej úrovni (umiestnenie klubu v II. lige), ale aj po stránke zvýšenia množstva fanatikov a bojovníkov na tribúnach v TFA. Nestalo sa a potvrdilo sa staré známe, že po hodoch prichádza bolenie brucha. A to doslova… Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, chvalabohu.
Nášmu mužstvu sa nedarilo tak, ako by sa malo a už jeseň bola pre nás veľmi ťažká, keď sme v 19. kolách nazbierali len chudobných 16 bodov.Treba povedať, že hráči robili všetko čo mohli a takisto aj my, ale šťastena sa nám v jeseni otočila chrbtom.
Ako fanklub sme dali vyrobiť tričká, na ktorých sa podieľal aj klub. Ja, ako člen fanklubu, som vytvoril video, ktoré nás prezentuje, aby sme dotiahli medzi nás čo najviac nových členov. Do budúcnosti máme v pláne tvorbu šálov, vlajok, ale aj iných suvenírov, ktoré by nás prezentovali a propagovali.
Z pohľadu TFA sme na jeseň hnali chlapcov v každom domácom zápase. V našom sektore sme sa schádzali v počtoch, ktoré podľa mňa, ako člena fanklubu TFA, nie sú oslnivé, cca 10-15 členov, ale počet u nás nehral rolu, lebo sme výborná partia, ktorá to potvrdzovala, či už doma alebo von. Na jeseň sme navštívili nami veľmi obľúbenú destináciu susedný Ružomberok, kde sme pretrhli výjazdovú smolu a 7 fanatikov z TFA opäť raz potvrdilo, že štadión pod Čebraťom, aspoň čo sa týka „Liptovského derby“, patrí fanklubu TFA. Pri pokračovaní jesennej časti sme navštívili Oravu, presnejšie Dolný Kubín, kde to bola tiež riadna divočina a aj keď sme na ihrisku nevyhrali, tak v hľadisku určite sme boli pánmi!!! Ku koncu jesene v 14. kole sme navštívili aj juh Slovenska, presnejšie Lučenec, kde sme opäť neuspeli na ihrisku, keď sme prehrali 2:1. Tribúny však patrili nám. Na toto dobrodružstvo sa nás vybralo 10 kusov tých najvernejších. Cesta bola super, čo-to sa popilo a keďže sme boli po ťažkom piatku, bolo aj veselo v sektore. Po príchode to žilo a treba povedať, že svojimi hlasivkami sme vyburcovali nielen našich hráčov, ale aj domácich old boys fans s barlami. Za zmienku stojí prekrikovačka s domácimi fanúšikmi, ktorú sme jednznačne vyhrali, aj keď nás bolo len 10, ale ako som písal vyššie, u nás nezáleží na počte, ale na kvalite, hlasovom rozsahu hrdiel a zručnosti bubeníkov. Jeseň sme zakončili domácim víťazstvom nad Dubnicou, čo však nezmenilo postavenie v tabuľke, kde sme po jeseni figurovali na poslednom 12. mieste. Po tomto zápase sme vedeli, že nás ako fans Tatranu, ale aj samotný klub čaká ťažká jar.
Jar sezóny 2011/2012 (záchranárske práce, ktoré mali úspech!!!)
Pred začiatkom jari došlo v klube k zemetraseniu. Na hráčskych postoch neostal kameň na kameni, čo prinieslo aj svoje želané ovocie za čo vedeniu, ale aj samotným hráčom, ktorí zachránili II. ligu pre Tatran a Liptovský Mikuláš v mene Fanklubu Tatran Fanatics Alcoholics ĎAKUJEM !!!
Na jarnú časť a záchranárske práce sme sa chystali aj my členovia fanklubu TFA. Už pred začiatkom jarnej časti sme posilnili svoje rady o nových srdciarov a pravých fanatikov, ktorí sa „bili“ (fanúšikovsky: hlasivky a podobne – žiadna agresivita) na tribúne, či už doma alebo u súpera. Ešte pred prvým domácim zápasom jari proti Sencu sme vytvorili transparent chalanom, ale aj klubu na podporu, že veríme v záchranu II. ligy pre Liptovský Mikuláš: „VERÍME V ZÁCHRANU !!!“ Treba povedať, že pred prvým zápasom doma sme jar začínali von v Podbrezovej, kde naši chlapci siahali na body, no nestalo sa (vieme prečo). Na zápase doma po vytiahnutí transparentu, ale aj chorea v podobe pyra, balónikov, svetlíc a samozrejme šálov sme od vedenie klubu a divákov počuli zaslúženú pochvalu za vytvorenie chorea a atmosféry na samotnom zápase. Nasledovali zápasy, kde nás naši chlapci potešili, či už víťazstvom v Michalovciach 3:1, ale aj následne doma v dôležitých zápasoch proti Moldave, ale hlavne proti Petržalke a Lučencu – našim priamym súperom v boji o záchranu v lige. Proti týmto súperom sme sa chystali ukázať v čo najlepšom svetle, čo sa nám aj podarilo. V obidvoch zápasoch sme vyhrali a v oboch zápasoch nám patrila tribúna, aj keď ani inak to nemohlo byť, keďže sme hrali doma. V našom „sektore“ nastala divočina, sektor totálne plný a práve teraz sa ukázalo ako a komu bije srdiečko pre Tatran, nakoľko sa stalo to, čo sa stalo (neoplatí sa to rozmazávať). Po góloch v sieti súperov nastávali výbuchy radosti za čo poniektorí doplatili zraneniami, ale čo človek a fanúšik neurobí pre svoj milovaný klub v zápale radosti a úspechu. V týchto zápasoch bolo všetko: ohnivá voda, zlatý mok, chorály, srdiečko, bojovnosť našich chlapcov, zaslúžené ďakovačky od hráčov, ale aj vedenia klubu a ďalších fanúšikov, s ktorými sme sa aj sem-tam nepohodli. Ale boli to práve oni, ktorí pred nami potom „skladali klobúk“. Tieto zápasy sme zvládli a viera v záchranu naberala na väčších kontúrach nielen u nás a vedenia, ktorí sme verili neustále, ale začali veriť aj starší fanúšikovia klubu.
Pri jarných výjazdoch za vidinou troch bodov sme opäť navštívili Ružomberok, keď sme sa pod Čebrať vybrali tentoraz autobusom, v ktorom sa nás zišlo 25, čo dávalo znať, že v sektore bude veselo. Aj sa tak stalo po počiatočných rozpakoch pri prehliadkach miestnymi „SBS“, keď sme museli nechať všetky veci na bráne. Pili sme fajn pivečko, spievali chorály, neustále povzbudzovali a hnali našich chlapcov dopredu až do odchodu zo zápasu. Ďalší výjazd sme spravili opäť autobusový a opäť sa nás zišlo cez 20 kusov presnejšie 23, aj keď sme čakali viac. Na Orave bola super atmosféra, ktorá sa navodila už v autobuse a pokračovala aj na samotnom zápase a aj keď sme prehrali, na tribúne sme opäť raz vyhrali.
Záchranárske práce sme zakončili domácim zápasom proti Podbrezovej, kde už bolo jasné že II. liga sa v Liptovskom Mikuláši bude hrať aj v nasledujúcej sezóne, keďže chalani vyhrali tri kolá pred koncom súťaže v Petržalke 3:2 a poslali domácich a Lučenec o ligu nižšie. Takže v poslednom zápase proti Podbrezovej bola v našom sektore demencia, skandovalo sa „ĎAKUJEME“, chorály sa spievali po celý zápas, pivo tieklo potokom, ako aj ohnivá voda. Chlapcom sme poďakovali za sezónu a záchranu II. ligy transparentom, na ktorom stálo: „CHLAPCI ĎAKUJEME“.
Počas tejto sezóny sme oslavovali aj pekné jubileum „100“ ROKOV ORGANIZOVANÉHO FUTBALU v LIPTOVSKOM MIKULÁŠI, na ktorom sme sa zúčastnili aj my. Toto pekné jubileum oslávime ešte zápasom proti FC SPARTAK TRNAVA, už teraz sa tešíme na tento duel, keďže Spartak patrí k tomu naj na Slovensku, nielen vo fandení, ale aj v hernom prejave.
Treba povedať, že aj keď to nebola ľahká sezóna, či už pre samotný klub, ale aj pre nás z TFA, užili sme si ju a určite nám dala veľa.
Na záver sa chcem poďakovať vedeniu za spoluprácu počas celej sezóny a verím že v ďalšej sezóne sa bude spolupráca s vedením prehlbovať a povedie k zlepšeniu úrovne atmosféry na štadióne. Ďalej sa chcem poďakovať aj nášmu nemenovanému kamarátovi, ktorý nás propaguje pomocou písaného textu na nemenovanej web stránke, ale aj samotným členom TFA a verím, že v nasledujúcej sezóne sa budeme len rozrastať a svojimi hlasivkami hnať MFK Tatran Liptovský Mikuláš v boji o dôležité body do tabuľky II. futbalovej ligy v sezóne 2012/2013.