Portál ultras.sk priniesol počas zimnej prestávky sériu interview s predstaviteľmi slovenských fanúšikovských táborov. Tento seriál zakončíme rozhovorom so zástupcom Ultras Spartak Trnava, s ktorým sme sa rozprávali o pôsobení Trnavy v Európskej lige, domácich súťažiach či o príprave choreí.

Trnavčania prežívali v úvode sezóny fanúšikovskú eufóriu, Spartak hral v európskom pohári. Boli ste prítomní aj v Írsku aj v Rumunsku, celkom dva odlišné svety. Ako spomínaš na tieto výjazdy resp. iní Spartakovci?

Oba výjazdy boli určite nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých zúčastnených. Do Írska sa nerobil žiadny oficiálny výjazd, čiže dopravu a veci s tým spojené si riešili ľudia individuálne. Napriek tomu sa v Írsku zišiel celkom slušný počet fanúšikov, ktorí si tento výjazd rozhodne užili, či už deň pred tým v miestnych krčmách a baroch a samozrejme aj priamo v deň zápasu. Bukurešť už bola o inom.  Zážitok pre každého, kto sa zúčastnil či už oficiálneho autobusového zájazdu alebo si cestu organizoval individuálne. Konečne sa podaril výjazd bez zbytočných problémov a starostí, ktoré sme zažívali posledné roky (pokazené autobusy, tragédia v Belehrade,…). Tentokrát našťastie všetko išlo viac-menej podľa plánu. Cesta samozrejme prebiehala v zábavnom duchu. Kto chodí na výjazdy určite pochopí. Myslím, že jeden autobus by z tých príbehov a zážitkov po ceste napísal aj samostatnú knihu (úsmev). Do Bukurešti sme dorazil s dostatočným predstihom a tak sme si konečne mohli vychutnať aj „okupáciu“ rôznych terás a barov v centre mesta. Priamo na štadióne sa nás zišlo 400-500. Zápas sme vtedy vyhrali 0:1, parádny celozápasový support, ktorému dopomohlo aj umiestnenie na poschodí pod strechou, proste skvelý európsky zážitok, ktorý si snáď už čoskoro zopakujeme.

Ďalším vydareným zápasom bolo domáce derby so Slovanom. Bol to vrchol?

Vydarené ako vydarené, keďže sme prehrali 0:1. Napriek tomu každý videl, že na ihrisku chalani makali, dreli, bojovali, jednoducho to tam v ten deň nepadlo. Tomu samozrejme zodpovedala aj vybičovaná atmosféra na ihrisku a samozrejme v hľadisku. „Kotel“ ako každé derby bol na Severnej tribúne, ktorá bola zaplnená takmer do posledného miesta. Support skvelý. Či to bol vrchol? Ako sa to vezme. Pre nás je každý zápas vrchol, keďže my fandíme Spartaku. Vrchol to však určite je pre množstvo „piknikov“, ktorí sa objavia len na tento zápas, prípadne zápasy v EL a potom po nich nie je ani smradu. V poslednej dobe to však za svoj vrchol považujú hlavne mediálne hyeny a polícia, predsa len to jediný skutočný duel, ktorý v tejto úbohej lige za niečo stojí a pre spomínané subjekty je to ideálna príležitosť na ukájanie sa na „teroristoch“ z tribún, šírenie paniky a strachu(bulvár) a demonštráciu sily pánov v zelenom, kedy počet príslušníkov PZ častokrát prevyšuje aj samotný počet hosťujúcich fanúšikov.

Vy ste sa aj na jeseň prezentovali väčšími choreami európskeho formátu (napr. proti Steaua Bukurešť). Čo všetko obnáša príprava celotribúnového chorea, do ktorého je zapojených niekoľkotisíc ľudí? Myslím tým hlavne organizačne, počet ľudí prípadne aj financie.

Vo všeobecnosti by sa dala príprava chorea rozdeliť do troch fáz – návrh (námet chorea, grafika, myšlienka samotného chorea,..), príprava (nákup potrebného materiálu, látky, kartónov, farieb, zladenie voľného času ľudí, potrebných na zhotovenie, zabezpečenie miesta na prípravu,..), realizácia (zabezpečenie dostatočného množstva ľudí, príchod na štadión niekoľko hodín pred zápasom, doladenie detailov a samotné prevedenie pri nástupe). Konkrétne choreo na domáci zápas so Steauou sa „tvorilo“ takmer tri týždne. Námet sme mali nachystaný dávnejšie, keďže bol v minulosti použitý na jednej z našich nálepiek. Napriek tomu to bolo treba graficky upraviť podľa rozmerov tribúny  a zladiť s kartónmi ako doplnkom ku choreu, aby celkový efekt vyšiel podľa predstáv. Keďže veľká časť chorea bola maľba, bolo treba zabezpečiť látku a jej zošitie, čo trvalo niekoľko dní, objednať a zakúpiť množstvo farieb, zabezpečiť priestor. Len samotná maľba trvala spolu 2-3 dni. Málokto aj v samotnej Trnave vie, že zatiaľ, čo sme si my užívali výjazd a samotný zápas v Bukurešti, doma zostali 4-5 fanatici a až do neskorej noci sa venovali dokončovaniu maľby na spomínané choreo, len aby bolo všetko nachystané a pripravené včas. Aj touto cestou veľká vďaka. V deň zápasu sa už na obed (zápas sa hral až vo večerných hodinách) zišlo okolo 25-30 ľudí, aby priamo na tribúne nachystali samotnú plachtu, porozdávali po sedačkách kartóny, nachystali transparent, ktorý bol pod choreom, nachystali vlajky, atď. Celkovo sa tak na príprave podieľalo od 5 do 30 ľudí.

Keď zhodnotíme jeseň ako takú, ktorý domáci zápas a ktorý výjazd bol najlepší?

Keďže naša liga je aká je a týka sa nielen futbalu aj celkovo fanúšikov, určite bol najlepší domáci zápas proti spomínanej Steaue, čo sa ultras stránky týka. Za naj výjazd by sa asi tiež dal pasovať výjazd do Bukurešti. V lige doma určite proti Slovanu a výjazdy? Taký Trenčín je veľmi obľúbené výjazdové miesto, čo určite potvrdí mnoho Trnavákov (úsmev). Ale zabaviť sa po svojom dá takmer na každom.

Hráčom sa však veľmi nedarilo a na konci jesene sa preriedili aj vaše rady. Ako ste vnímali tento extrém oproti začiatku sezóny?

Úpadok nastal po domácom derby a následnom vypadnutí so Steauou. Odvtedy to išlo s hrou a hlavne výsledkami dole vodou. Tí, čo vtedy obliekali náš dres, robili hanbu kade chodili, „fasovali“ sme neskutočne potupné prehry, prejav na ihrisku sa častokrát nepodobal ani dedinskému futbalu, nebolo vidieť snahu, zápal, túžbu biť sa za Spartak a jeho farby, žiadne nasadenie, proste nič. Samozrejme česť výnimkám, avšak celkový prejav mužstva bol stále horší a horší a logicky sa to začalo prejavovať aj v našich radoch, kedy si mnoho ľudí po rokoch a rokoch „ojebávania“ jednoducho povedalo STOP, stačilo. Našťastie prišlo v posledných týždňoch k výraznej „čistke“ v tíme a gro tých, čo boli za tento prejav zodpovední, už našťastie viac nerobia hanbu našim farbám. Snáď tí, čo zostali spolu s posilami vrátia na ihrisko futbal a nie to, čo predvádzalo mužstvo na jeseň.

Známy sa stal aj incident, kedy skupina Trnavčanov dosť radikálne prejavila svoju nespokojnosť s výkonmi a počkala si hráčov po jednom zápase. Veľa fanúšikov aj z iných klubov hovorilo, že mali na to právo, OZ Bíli Andeli takéto chovanie odsúdilo. Kde je tá hranica, za ktorú by sa nemalo pri prejavení nevôle zájsť?

Bez komentára.

V úvode sezóny ste ohlásili, že nebudete používať papierové stuhy. Ako s odstupom čase hodnotíte tento krok? Nebolo to zbytočné, keďže SFZ aj tak naparil Trnave mastné pokuty za pyro?

Stuhy momentálne nepoužívame. Logickým vyústením bola EL, kde sme boli stále v podmienke a chceli sme sa vyhnúť tomu, že by nám tie svine z UEFA zavreli kvôli takejto blbosti štadión. Tento problém sa však u nás riešil dlhodobo. Viackrát sme skúšali stuhami doplniť choreo, prípadne vytvoriť z nich samotný vizuálny efekt na úvod stretnutia. Žiaľ vždy sa našlo pár magorov, ktorí tie stuhy nepoužijú vtedy, keď je to treba, ale nezmyselne ich hádžu krížom krážom počas zápasu, z čoho logicky plynuli zbytočné pokuty, pričom v ich „stave“ nimi často krát triafali aj vlastných hráčov, prípadne fanúšikov v spodnej časti tribúny.

Aké máte vzťahy s vedením? Pýtam sa aj preto, že vyzerá to tak, že napriek pokutám pre klub, nemáte veľké problémy s odpaľovaním pyra a vyzerá to ako tichá dohoda s vedením.

V klube máme zástupcu fanúšikov, ktorí klubu prezentuje aj naše požiadavky, názory a podobne. Zatiaľ spolupráca beží vcelku dobre, oproti minulosti konečne pochopili, že bez nás to jednoducho nepôjde. Snažíme sa v mnohom ťahať za jeden povraz. Druhá strana mince je funkcionárske obsadenie, ktoré nie každému celkom reže, hlavne osoba generálneho manažéra, ktorého tu nechce snáď 99,9% fanúšikov, či dokola sa točiaci kolotoč tých istých ľudí, ktorí tu za tie roky nedokázali absolútne nič okrem intríg a ukájania svojho ega.

Na slovenskú fanúšikovskú scénu sa zrejme pozeráte zhora. Ako vidíte dianie u nás? Je možné, že by sa pri niektorom klube zrazu z ničoho nič objavil tábor schopný konkurovať vám či Slovanu? Či je to skôr sci-fi a aj ďalšie roky bude naša liga z pohľadu ultras najmä o Spartaku a Slovane?

Nenazýval by som to ako pozeranie sa na niekoho zhora. Skôr akési uspokojenie sa so sebou samým, keďže za posledné roky tu skutočne okrem belasých a pár občasných výnimiek nebolo s kým „súperiť“. Samozrejme to tzv. TOP postavenie na SVK scéne so sebou prinieslo aj množstvo negatívnych javov – spohodlnenie ľudí, odlev aktívnych ľudí, mnohí to začali brať ako samozrejmosť byť radení na vrchol, čo sa SVK týka a ich záujem posúvať scénu stále vyššie a vyššie jednoducho upadol, resp. pomaly upadá. Taktiež je stále častejšie vidieť absenciu mladšej generácie (česť výnimkám), ktorých viac ako život na tribúne a okolo futbalu zaujímajú „hity“ dnešnej doby ako sú internet, mobily, TV, chlast, diskotéky a podobne. S tým majú myslím skúsenosti všetky kluby na SVK, nás samozrejme nevynímajúc. Preto akákoľvek iniciatíva či u nás, ale hlavne celkovo na SVK scéne je a vždy by aj mala byť vítaná každým, ktorému záleží na slovenskej ultras scéne. Ak sa pýtaš na to, či je to sci-fi, tak rozhodne nie. Možnosti máme všetci viac-menej rovnaké, keďže počty nie sú vždy to, čo tvorí kvalitu, čo poznáme aj z vlastnej skúsenosti. Všetko je to vždy LEN a LEN o ľuďoch a ich presvedčení, resp. o ich stotožnení sa s ULTRAS spôsobom života a ULTRAS mentalitou, nebrať to ako chvíľkovú zábavu, ale zaradiť podporu svojho klubu medzi svoje top priority, ako súčasť svojho každodenného života, nielen na 90 minút cez víkend.

A celkový pohľad na SVK scénu? Je to často krát na zaplakanie. Všade. Vrátane Trnavy a určite aj Slovana. Vidno snahu v mnohých táboroch, či sú to v poslednej dobe Košice, Ružomberok, Trenčín, neustály boj  Žiliny s vedením, ktoré s nimi vyjebalo a tak sa snažia držať nad vodou aspoň v nižších súťažiach, sú tu samozrejme rôzne menšie tábory z nižších súťaží, ktoré sa snažia aspoň čas od času prezentovať, avšak celá scéna okrem už vyššie spomínaných dôvodov dopláca aj na podmienky, v akých sa naše megasuper atraktívne ligy hrávajú – korupcia, štadióno-zrúcaniny, kriminálizácia a neustále pranierovanie fízlami, novinármi, verejnosťou a v mnohých prípadoch aj samotným klubom.

Trnava bola spoluzakladateľ Asociáce fanúšikov, čo si od tohto združenia sľubujete vy?

Asociácia vznikla len nedávno a na jej výsledky sú určite zvedaví nielen v Trnave, ale aj na celom Slovensku. Keďže zástupcovia Trnavy sú dlhoroční fans, pričom samotný predseda Asociácie je zároveň aj predsedom oficiálneho fanklubu u nás, máme informácie takpovediac z prvej ruky a sme detailne oboznámení s tým, aké má byť jej poslanie, čo je jej cieľom a podobne. S týmto poslaním sme momentálne viac-menej stotožnení a aktuálne má Asociácia našu plnú podporu.

A čo si od nej sľubujeme? Pre „náš svet“ je prvoradá legalizácia pyra (alebo aspon maximálna tolerancia) a odstránenie primitívnych postihov a trestov za jej používanie, sloboda prejavu na tribúnach i mimo nich a menej buzerácie a kriminalizácie od fízlov, cez SBS až po tie ŠTBácke kádre zo zväzu.

A hlavne aby fanúšik prestal byť lovnou zverov pre slovenské média a políciu a prestal byť vyobrazovaný ako terorista a vyvrheľ spoločnosti!!!