Senica je jeden z objavov slovenskej fanúšikovskej scény a jej fanúšikovia sa počas jesene prezentovali vo veľmi dobrom svetle. O fandení v Senici sme sa rozprávali s Matejom, jedným z lídrov Železnej únie 1921.

Uplynulý rok sa na fanúšikovskej mape objavila Železná únia 1921. Čo viedlo k jej založeniu?

V Senici chýbala skupina, ktorá by zastrešovala fanúšikovské aktivity. Ešte v IV. lige a v prvej sezóne po vstupe do Corgoň ligy bola touto skupinou Red Blue Fanatics, ktorá však po vnútorných rozporoch prestala byť aktívna. Ďalšie roky bolo fandenie na senickom štadióne záležitosťou iba zopár jednotlivcov postávajúcich pod hodinami na starom ovále a tomu zodpovedala aj (ne)atmosféra na štadióne. S výstavbou novej tribúny za bránou, ktorá je v tesnej blízkosti ihriska, prišiel nový impulz na vytvorenie fanúšikovskej skupiny, ktorá by poskytla priestor na realizáciu pre ľudí ochotných aktívne fandiť.

Iba málokto čakal, že postupne sa začnú vo fandení nového fanklubu prejavovať aj ultras prvky. Chcete ísť týmto smerom?

Čo sa týka ultras, áno, najaktívnejšej časti ŽÚ1921 je takáto mentalita blízka. Samozrejme, radi budeme pokračovať v tejto ceste. Na druhej strane, stále sme niekde v jej polovici.

Niekoľkokrát ste použili aj pyro. Všimol som si, že prezident klubu Viktor Blažek tým zo začiatku nebol nadšený. Ako vníma vedenie tento faktor ultras subkultúry a celkovo vaše združenie?

Pyrotechniku sme použili počas jesennej časti trikrát. Prvý krát sa tak stalo na domácom zápase s Dunajskou Stredou, kedy sa po štvrtom góle odpálili dve pochodne. Z dnešného pohľadu to bolo zbytočné, lebo čo sa týka nejakej prezentácie, to nemalo význam. Vyvolalo to však nevôľu v klube (kvôli pokute), resp. vznikla zbytočne vyhrotená diskusia medzi nami a prezidentom klubu. Následne za dva týždne na Myjave boli znovu odpálené stroboskopy v našom sektore plus konflikt s našou SBS, ktorá nás sprevádzala. To iste neprispelo k upokojeniu vzťahov. V druhom jesennom zápase s Myjavou sme si však pripravili poriadnu pyroshow, o ktorej sme dali klubu dopredu vedieť. A problém nebol. Myslím, že ľudia v klube sú naším fanúšikovským aktivitám naklonení, problémom sú pokuty. Vzťahy s klubom sú však dobré, lebo vedenie je otvorené k diskusii a z jeho strany je cítiť podpora našich návrhov.

Ktorý zápas bol podľa vás najvydarenejší?

Čo sa týka vizuálnej stránky, tak to bol jednoznačne novembrový zápas s Myjavou. Mali sme pripravené dve plnohodnotné maľované choreá plus spomínaná dýmava, ktorá sa pekne ukázala aj na fotkách. Sklamaním bol však menší počet ľudí v kotli. V pamäti utkvel ešte zápas s Trnavou alebo v Európskej lige s Podgoricou, kedy sme, napriek nepriaznivému výsledku, dokázali ku koncu zápasu strhnúť celý štadión k hlasnému supportu.

Napriek tomu, že sa Seničanom podarilo prezentovať niekoľkými podarenými choreami, hlavným problémom sú zrejme stále počty kotolníkov. Kde vidíš hlavné dôvody nezáujmu ľudí o aktívne fandenie?

Po prvom roku môžeme byť radi za to čo je. Je pravda, že počty v kotly dosť kolísali, ale pod štyridsať aktívnych fanúšikov sme nešli. Samozrejme, keď príde Trnava alebo regionálny rival z Myjavy, tak sme schopní sa zísť v počte okolo 100 ľudí. Určite chceme, aby nás chodilo do kotla viac, ale nič sa nedá urýchliť. Ak budeme na sebe stále pracovať, tak verím, že ľudia budú pribúdať. Len treba ukázať, že to má zmysel.

Je dôvodom aj fakt, že v Senici je silná skupina priaznivcov Spartaka Trnava. Sú aj vo vašom kotli nejakí „obojživelníci“, ktorí fandia obom klubom? Prípadne nie ste s týmito priaznivcami v spore?

Vyhovárať sa na Trnavu sa donekonečna nedá. Je to klub, ktorý mal v našom regióne vždy dosť silnú podporu, takže keď hrá Spartak v Senici, objavia sa aj ľudia z okolia, ktorí možno nechodia pravidelne, ale tradične sa k nemu hlásia. Obojživelníci nie sú. Sú tam ľudia, ktorí v minulosti fandili Trnave, ale nepatrili nikdy k nejakým aktívnym ultras. Senica je hlavne špecifická v tom, že nielen Spartak tu mal svoje zastúpenie, ale aj Slovan. Senica je malé mesto, takže ľudia, ktorí chodia aktívne na futbal, sa medzi sebou poznajú aj osobne. To znamená, že spory viac menej neexistujú. Skôr existujeme tak nejak vedľa seba – oni majú svoje, my svoje.

Máte nadviazané nejaké vzťahy s fanúšikmi iných klubov (družby, zmier)?

Nie, nemáme. Niekedy sa spomína Slovácko, ale to sú priateľské vzťahy na osobnej úrovni niektorých členov, ktorí kedysi chodievali pravidelne aj na zápasy tohto moravského klubu. Sympatie však pretrvávajú.

Ako sa pozeráš na stav slovenskej fanúšikovskej scény?

Pocity sú zmiešané. Na jednej strane je tu citeľný úpadok aktivít tradičných táborov ako Slovan či Žilina alebo Nitra, spôsobený objektívnymi príčinami. Na tej druhej sa objavili aktívni fanúšikovia pri kluboch ako je Myjava, Ružomberok, alebo Senica. Vždy je lepšie, keď je na štadiónoch hukot a keď majú tradičné tábory nejakú konkurenciu. V ostatných mestách, snáď okrem Zlatých Moraviec, sú tábory aktívne, hoci možno nie také početné ako boli v minulosti. Stále však vedia prekvapiť.

Železná únia 1921 stále nie je členom AFS. Ako vnímate prácu tohto združenia fanúšikov a pripojíte sa v budúcnosti?

Toto združenie má určite svoje opodstatnenie a jeho aktivity schvaľujeme. Verím, že v najbližšej dobe sa pripojíme aj ako ŽÚ1921, hoci pri jeho začiatkoch bol prítomní aj človek od nás.

Aký je váš vzťah k reprezentácii?

Asi taký, ako u väčšiny táborov. V súčasnej situácii, kedy SFZ neustále pokračuje v boji proti aktívnym fanúšikom, je jej podpora nereálna a plne sa stotožňujeme s vyhláseným bojkotom.

Ďalšie zo série rozhovorov portálu ultras.sk

Ultras Banská Bystrica: Chceme, aby si ľudia uvedomili, že chodia na svoj klub a nie na súpera

Ružomberok: Fanúšikovská komunita na sociálnych sieťach je väčšia ako na tribúnach