Záhoráci v úvodnom predkole Európskej ligy nastúpili proti maďarskému celku MTK Budapešť. To, čo ich čakalo v hlavnom meste našich južných susedov, im však vyrazilo dych.

Rozpadnutý štadión, nedostatočné osvetlenie, ošarpané budovy v okolí. Prostredie štadióna budapeštianskeho MTK šokovalo fanúšikov FK Senica, ktorý vycestovali podporiť svoj tím.

Fotograf Marián Bazala popísal svoje dojmy:
“Keď dostala Senica za súpera mnohonásobného víťaza maďarskej ligy MTK Budapešť, potešil som sa, že znova uvidím niečo pekné, nové. Čo som však uvidel, ma posadilo na prdel. Po príchode k nejakej zrúcanine obsadenej 500 obrnencami, nás zahnali parkovať do vyhradenej uličky, kde nás strážili lepšie ako prezidenta USA. Z tej zrúcaniny sa vykľul štadión MTK. Bol postavený asi za Márie Terézie a naposledy opravovaný… asi nikdy. Tehelné pole je oproti tomuto skvostu dievča v rozpuku.

Auto zaparkované, poďme na akreditáciu. Kde? Našiel som miesto, kde stálo najviac silných chlapcov s hrubými krkmi, a že tam si prevezmem vestu a skočím do tlačového na sódovku. Omyl!! Pekne som si musel hodinku počkať, pokiaľ mi prezident klubu Viktor Blažek vybavil vstup, lebo v Pešti to niekto posral. Vbehnúť do tlačového? V žiadnom prípade, až po zápase!!! U nás ja taký zvyk!! Ale ja nie som Ťava, ani Maďar!!! Našťastie som si zobral našu božskú Budišku.

Teraz len nájsť nejaký vstup na hraciu plochu. Keď som oslovil štvrtého hrubokrkca a ani ten ma patrične neusmernil, tak som bol už poriadne nasratý. Hurá tu je jeden s vysielačkou, tak ako mám isť dole ? Aj jemu to trvalo pekne dlho pokiaľ našiel jednu hrdzavú bránku, ako na kuríne, do toho skanzenu a pustil ma na plochu rozpadávajúceho sa štadiónu. A čo ma najviac jedovalo: nedostatočné osvetlenie. Na Slovensku by sa v takej tme ani liga nehrala. Bolo tam ako v rohu. Asi aby nebolo vidieť ako sa kusy trávnika, veľké ako tácka na 15 pív, vytrhávajú z terénu.

Počas zápasu nebolo Pešťanov skoro ani počuť, naši Seničania ich úplné prehučali. Približne 100 senických fanúšikov zamestnalo 300 obrnencov.

Perlička na záver. Po skončení zápasu som chcel klasicky fotiť tlačovú besedu. Až štvrtý usporiadateľ ma poslal prosiť pred správne dvere a tam hádajte kto stál! Zase dvaja hrubokrkí v bielych košeliach. Na krkoch visačku, že my sme tu králi a fotografov dnu nevpustíme. A basta. Našťastie prišiel reportér zo Športu a pustili sme sa do nich dvaja. A nie a nie. Chvalabohu sa zjavil jeden pánko, ktorý mal na krku dve visačky a poznal nás, že sme z Horných Uhrov. Rozkázal tým jednovisačkovým „Pustite ich dnu!!” Teraz tu rozkazujem ja! Ja mám dve visačky. Tak a rozprávka je skoro na konci. Na záver nám ešte tréner MTK natlačil karfioly do makovíc, že prečo prehrali.”