Na 142.Večiti derbi sa vyberáme v 5-člennej zostave: traja Chimenkovci z Detvy a dvaja PNG Zvolen (Persona Non Grata pozn. red.).Vyrážame v sobotu skoro ráno a po siedmych hodinách cesty nás víta rozhorúčená metropola Srbska –  Belehrad. Po ubytovaní sa stretávame s naším dlhoročným kamarátom Nikolom, ktorý nám robí prehliadku po najväčších turistických pamiatkach starého mesta a hlavne nám dáva lístky na južnú tribúnu v cene 600 dinárov (6 eur). Prechádzame aj okolo terasy a strmých schodov, kde zahynul Brice Taton, fanúšik francúzskeho Tolouse.

Po pár uvítacích pivkách a ochutnávke špecialít miestnej kuchyne vyrážame smer štadión Partizana – JNA.Všade vidíme davy ľudí tiahnuce na Humskú ulicu a nespočetné zástupy miestnej žandarmerie, ktorá v ten deň ovládla všetky ulice centra mesta a nepripustila náznak nejakých výtržností. Len v štvrti Vračar dochádza k vzájomnej konfrontácii, z ktorej si odnáša jeden mladík zlomenú nohu. Popri štadióne sa nachádzajú už tradiční predavači tekvicových a slnečnicových semiačok a komerčných suvenírov, väčšinou tmavej pleti. V celom okolí platí aj zákaz predávania alkoholu.

Na štadión sa po pár kontrolách dostávame bez problémov a stojíme na pravej strane domáceho kotla, blízko východnej tribúny, kde sa nachádza druhý kotol domácich Zabranjeni. Tí majú vnútorný konflikt s hlavnou grupou Alcatraz sídliacou na juhu. Práve Zabranjeni sa tesne pred zápasom dostávajú do konfliktu s priaznivcami Crvenej zvezdy, ktorí sa nachádzajú na severnej tribúne. Delije (všeobecné označenie pre priaznivcov Crvenej zvezdy pozn.red.) preskakujú plot a hádžu po nich vytrhané sedačky, ale väčšiemu konfliktu zabraňuje polícia. Na úvod zápasu pripravili domáci Grobari choreografiu za pomoci čierno-bielych šatiek a za zvukov pesničky Šekija Turkoviča “Ja imam tugu, 5 godina dugu, dve hiljade noči priče o samodji” nastupujú hráči na plochu. V stredovom kruhu sa nachádza nápis “Partizan,ponovo šampion” a do vzduchu sú vypustené stovky čierno-bielych balónov. Práve text pesničky pustenej na posmech fanúšikom Crvenej Zvezdy, v ktorej sa  spieva o piatich rokoch a 2000 nociach samoty a čakania na titul je podnetom pre pár fanatikov z hosťujúceho sektora,  ktorí vytrhávajú káble z ozvučenia, ktoré im donekočna púšťalo túto pesničku.

Delije majú na plote transparent “Cigani pozdravljaju svojih šampionov” a v 15. minúte odpaľujú prvé červené bengále, z ktorých väčšina končí na atletickej dráhe.V polčase sa už po zotmení pridali odpaľovaním zelených blikajúcich ohňov a žltých bengálov aj Zabranjeni, čo spôsobilo prerušenie zápasu. Juh tiež v tomto nezaostal a spravil kvalitnú “bakljiadu”. V nadstavenom čase dali hráči Zvezdy víťazný gól a na severe prepuklo šialenstvo sprevádzané ďalšími ohňami.

Po záverečnom hvizde nasleduje spoločná ďakovačka s hráčmi, ktorá nemala konca kraja, čo využilo pár fanatikov “crveno-belih” a vbehlo na hraciu plochu v ústrety domácemu kotlu. Nato sa  Zabranjeni tiež chceli  dostať na ihrisko, ale  intervenovali obrnení strážcovia zákona a ukľudnili vášne. Domáci hráči boli vypískaní a na ich trénera Avrama Granta sa znieslo pár nelichotivých prívlastkov. Hráči Zvezdy a hlavne ich tréner Robert Prosinecki museli utekať do šatní pred petardami z domáceho sektora. Po zápase bol v meste kľud, len sme stretali skupinky fanúšikov z rôznych kútov bývalej Juhoslávie vracajúcich sa domov. Keďže sme toto derby videli už viackrát tak môžeme povedať, že oveľa lepšie vyznie akusticky support na Marakane (štadión Zvezdy pozn.red.) ako na štadióne JNA, ktorý nemá kryté tribúny. Nakoniec môžeme zhodnotiť, že to bolo príjemné spestrenie a zmena od našej šedej slovenskej ligy a znovu sem radi zavítame.

Partizan – Crvena Zvezda 0:1 (0:0), 5.5.2012, 28. kolo srbskej Superligy, 20 000 divákov

Konflikt medzi oboma tábormi pred začiatkom zápasu:

Partizan – nástup hráčov:

Partizan – domáci Grobari:

Crvena Zvezda – pyrošou Delije:

Partizan – pyrošou Grobari: