Minulá sezóna bola v porovnaní s tými predošlými výnimočná v mnohých ohľadoch – od bojkotu a jeho dôsledkov, cez najväčší európsky úspech v novodobej histórii až po atraktívny boj o titul do posledného kola.

Úvod sezóny bol poznačený pretrvávajucim bojkotom zo strany fanúšikov v mene hesla ZA KONCEPCIU! ZA SILNÝ SPARTAK. Aj napriek ligovej prestávke sa zástupcovia fans pravidelne stretávali s vedením klubu a trénerom a snažili sa nájsť spoločnú reč a názor na mnohé problémy, ktoré sužovali a mnohé ešte stále sužujú trnavský futbal. Tieto debaty vyústili do spoločného vyhlásenia všetkých troch strán – prezidenta klubu, trénera a predsedu fanklubu. Od tejto chvíle sme ukončili oficiálny bojkot, žiaľ jeho dôsledky v podobe nízkych návštev znášame ešte dnes, keďže mnohým fans došla trpezlivosť nadobro a ich návrat na tribúny vyžaduje dlhodobú koncepčnú prácu v klube, ktorá sa postupne, ale isto, stáva realitou trnavského futbalu.

Po ukončení bojkotu sme v plnom nasadení „naskočili“ do už prebiehajúcich predkôl Európskej ligy. Prvý zápas za účasti fanúšikov bol domáci odvetný zápas v EL proti Tirane, z ktorého Spartak vyšiel úspešnejšie a postúpil do ďalšieho predkola. Tam nám žreb určil za súpera bulharský veľkoklub Levski Sofia.
Na tento atraktívny výjazd sa nás vydalo rôznymi spôsobmi niekoľko stoviek fans. Žiaľ po ceste sme v Belehrade po tragickej nehode stratili jedného z našich členov – Čima. R.I.P. kamarát. Aj napriek tejto tragickej udalosti sme sa rozhodli pokračovať ďalej v ceste do Sofie, kde sme si prvopolčasovým tichým sedením do tvaru kríža a druhopolčasovým neúnavným fandením uctili pamiatku nášho kamaráta tak, ako sa patrí. Po prehre nás doma čakala odveta, v ktorej sa okrem dobrého futbalu očakávala aj vysoká účasť na tribúnach. V tomto zápase bola na veľkej časti severnej tribúne vytvorená kartoniáda, ktorá zobrazovala preškrtnutý znak Eura. Celé to bolo doplnené transparentom – Football is for fan, not for money. Toto choreo znázorňovalo odkaz pre UEFA, že moderný futbal nie je to, čo ľudia chcú a v prvom rade by mal byť robený pre fanúšikov a nie pre peniaze, ktoré tento šport už takmer úplne odklonili od jeho pôvodnej idey. V tomto odvetnom a pre mnohých životnom zápase sme na penalty postúpili do ďalšieho predkola, čo sa Trnave nepodarilo desiatky rokov. Nezabudnuteľný večer pre nás všetkých.

V ďalšom predkole sme opäť dostali súpera zvučného mena. Na prvý zápas do Moskvy sa vydala len skupinka cca 15-20 fans. Naproti tomu na odvetný domáci zápas prišiel takmer vypredaný štadión dúfajúc v opakovanie sa scenára z odvety proti Levski. Na celej severnej tribúne bola vytvorená kartoniáda v našich farbách, odkazujúca na srdcový vzťah každého bíleho andela k jeho klubu. Jedna z najlepších ultras prezentácii v našej histórii. Žiaľ aj napriek snahe našich hráčov sa nám nepodarilo zmazať ruský náskok z prvého zápasu a museli sme sa s ďalším účinkovaním v EL rozlúčiť.

Súbežne s EL však bežala aj domáca súťaž, v ktorej sme sa snažili po ultras stránke prezentovať čo najčastejšie. V hľadisku nechýbali vlajky, pyrotechnika a rôzne choreá, či transparenty. Za zmienku stojí hneď druhý domáci zápas, ktorý kotel oblečený v čiernom venoval pamiatke zosnulého kamaráta. Zároveň sa úkázala súdržnosť trnavskej rodiny a počas druhého polčasu sa podarilo zozbierať vynikajúcu sumu,ktorá výrazne pomohla Čimovej rodine znášať náklady spojené s prevozom jeho tela na Slovensko. Aj o tomto je mentalita ULTRAS.

Už v štvrtom kole nás čakalo derby na Pasienkoch. Na tento zápas bol vypravený špeciálny vlak,kde každý účastínk obdržal aj biele tričko. Pohľad na jednofarebný kotel na ihrisku súpera stál za to a aj fandenie bolo na vysokej úrovni napriek prudkému ochladeniu a trvalému dažďu v priebehu zápasu.

Nasledovala séria viac-menej úspešných zápasov, po ktorých sa Spartak dostal do čela tabuľky a držal sa na popredných priečkach až do konca sezóny. Vďaka tomu rástol aj počet hláv v kotly a samozrejme aj na výjazdoch, ktoré sa tešili stále väčšej a väčšej obľube. Spomeňme napríklad zápas v Žiline, kde Spartak dokázal za výdatnej podpory fans vyhrať po mnohých rokoch, ďalej zápasy v Moravciach, Nitre, či Dunajskej Strede, na ktorých sa zúčastnili stovky fanatikov a ktorí všade vytvárali chalanom domáce prostredie. Aj vďaka nám vo všetkých týchto zápasoch na pôde súpera Spartak bodoval naplno. V domácich zápasoch bol po ultras stránke zaujímavý hlavne jarmočný zápas proti B.Bystrici, kde bola na južnej vytvorená prepalovačka ULTRAS podsvietená bengálskymi ohňami. Celkom dobre vyšla aj “argentína” v tom istom zápase, či druhopolčasové pyro v stretnutí s Košicami.

Po sérii zápasov s tabuľkovo slabšími klubmi nás čakalo domáce derby. Na tento zápas sme sa pripravili ako sa na derby patrí a hneď v úvode bolo na severnej vytvorené choreo, zobrazujúce znak klubu, ktorý „vyžaroval“ červeno-čírno-bíle lúče tvorené kartónmi. Choreo bolo doplnené transparentom – BOH POVEDAL BUĎ SVETLO! A BOL SPARTAK. V druhom polčase sme ešte vytiahli niekoľko transparentov venovaných nášmu „miláčikovi“ V. Weissovi a jeho repre kariére. Derby sme vyhrali 2:0, čiže spokojnosť či po futbalovej alebo diváckej stránke.

Hneď v ďalšom kole sme privítali doma Žilinu, kde bolo na celej južnej vytvorené z kartónov a vlajočok choreo v tvare sopky, doplnené ohňami a transparentom – ULTRAS ERUPCIA. Západná tribúna sa zakryla do obrovskej vlajky so siluetou mesta. Kotel po celý zápas skvelý, dorazili aj hostia a tak bolo o zábavu postarané pred aj počas zápasu, keďže sme sa ocitli spoločne na južnej tribúne. Druhý polčas bolo vytiahnuté ešte jedno choreo k 10. Výročiu SST doplnené pyrotechnikou.

Po tomto zápase nasledovali posledné dva zápasy vonku – Senica a Trenčín (kde sa opäť potvrdila atraktivita tohto výjazdového mestečka – kto bol, vie) a tým sa skončila jesenná časť tohto ročníka.
Počas sezóny aj zimnej prestávky sme sa zúčastnili aj mnohých mimofutbalových aktivít, ako bolo hromadné darovanie krvi, halový futbalový turnaj (venovaný ďalšiemu len pár dní pred tým zosnulému kamarátovi Koflíkovi – R.I.P.), vianočných trhov, kde sme pomohli s prezentáciou plánovanej výstavby nového futbalového stánku v Trnave a množstvo ďalších akcií.
Začiatkom Februára zastihla celú fanúškovskú obec smutná správa o úmrti trnavskej legendy a nášho prezidenta – L.Kunu. Klub následne v spolupráci s fanúšikmi pripravili rozlúčku hodnú takejto osobnosti, na ktorej sa zišlo množstvo fanúšikov a športových osobností minulosti. Nechýbalo ani choreo v podobe veľkej plachty s podobizňou L.Kunu doplnené transparentom LEGENDY NEUMIERAJÚ. Taktiež sme pri tejto smutnej príležitosti odpálili niekoľko ohňov.

Prvý domáci zápas mali ligovú premiéru dve nové veľké vlajky na paliciach s podobizňou Toni Báčiho, či logom ULTRASSPARTAK. V druhom polčase bolo opäť vytiahnuté množstvo pyra, ktoré pod umelým osvetlením vytvorilo parádny efekt.

Po zápase v Ružomberku sme hrali doma s Nitrou. Na južnej tribúne bolo vytvorené choreo z fóliových pásov, ktoré po spojení vytvorilo nádherný obraz s tématikou ultras doplnené niekoľkými dymovnicami v klubových farbách.

Ďalši domáci zápas s Dunajskou Stredou sa hral v piatok ako množstvo ďalších zápasov túto sezónu. Preto sme sa rozhodli oznámiť televízii a SFZ náš názor na tieto prenosy, ktoré vyháňajú ľudí zo štadiónov a nie ultras, ako sa to snažia prezentovať národu! Po obvode celého štadóna vyseli celý zápas transparenty s proti TV a proti SFZ tématikou. Pri nástupe hráčov boli taktiež pozdĺž celého kotla odpálene dymovnice v klubových farbách, ktoré vytvorili nádhernú trikolóru nad celým kotlom.

Nasledujúce dva zápasy v Banskej Bystrici a doma s Prešovom znamenali zisk ďalších 6-tich bodov a v Trnave sa pomaly začalo šepkať o možnom prvenstve v tomto ročníku.

Pred nami bolo ďalšie derby na pôde súpera a tak sa vzhľadom na postavenie oboch tímov dala očakávať slušná účasť z oboch táborov. Odhady sa potvrdili a do Bratislavy si našlo cestu 1500 trnavských fanatikov. Niektorí sa nemohli kvôli demencii miestnych funkcionárov dostať k lístkom, tak im zvyšok fanúšikov pomohol dostať sa grátis. Aj tu sa ukazuje, že keď držíme spolu, tak sa dá všetko. Počas derby sme sa prezentovali choreom, zobrazujúcom trnavského hráča držiaceho belasého pod krk. Doplnené transparentom HRÁME FIGHT PLAY. Celé doplnené balónmi v klubových farbách.

Domáci zápas so Senicou bola pri nástupe vytiahnutá prepaľovačka SOUTH SIDE TRNAVA doplnená malými vlajkami v spodnej časti tribúny.
Počas prvého polčasu bol vytiahnutý transparent na počesť zosnulého španielskeho fanúšika, ktorého usmrtil miestny policajt.

Nasledoval posledný atraktívnejší výjazd – do Žiliny. Napriek piatkovému hraciemu času sa nás na výjazd vybralo cca 2000 kúskov a support pod krytou tribúnou zanechal v mnohých nezabudnuteľný zážitok napriek prehre, ktorá v konečnom účtovaní znamenala majstrovský titul pre Žilinu.

Po tomto výjazde nasledovali dva domáce zápasy. Na oboch sme sa prezentovali choreom po celom kotly. V prvom proti Trenčínu sme sa prezentovali veľkou hviezdou na fóliovom podklade. Všetko doplnené kartónmi a transparentom NAŠA ČERVENO-ČÍRNA HVEZDA.

V druhom zápase proti B.Bystrici bolo toho na južnej viac. Hneď v úvode bola cez celú tribúnu roztiahnutá plachta s maľbou sochy slobody v trnavských farbách doplnená transparentom FREEDOM FOR ULTRAS. Taktiež pochodeň bola tvorená bengálskymi. Kvalitný a výstižný odkaz tým, čo z nás robia kriminálne živly. V druhom polčase bolo možné po celej južnej tribúne najväčšiu pyroshow, akú sme kedy robili. V jeden okamih bolo odpalených niekoľko desiatok ohňov doplnených ďalšími desiatkami stroboskopov. Famózny efekt.

Posledné tri zápasy sa niesli v znamení neumierajúcej nádeje na získanie titulu a tomu zodpovedali aj návštevy. Hlavne tá v Zlatých Moravciach sa každému určite vryla do pamäti, keď sme ligové víťazstvo oslavovali priamo na ihrisku. Mnohé kluby niečo také nepoznajú ani pri oslavách titulu.

Nasledoval posledný domáci zápas. Tu malo premiéru 50 nových vlajok na paliciach doplnených pyrotechnikou. Po zápase nasledovala rozlúčka s hráčmi a trénerom priamo na hracej ploche. Opäť neopísateľný zážitok.

Posledný zápas ligy sme hrali v Nitre. Z prítomných niekoľkých tisícok divákov bolo asi 90% fandiacich Trnave. Aj to svedčí o tom, že tento rok sa niesol správnym smerom. Zápas sme síce vyhrali, ale Žilina si už titul nenechala újsť a výhrou v Dunajskej si pripísala ďalšiu hviezdičku. NEVADÍ.
Popri A-mužstve sme podporovali aj dorast, ktorý sa nakoniec stal slovenským majstrom. Rastie nám silná generácia hráčov.

Sezóna je preč, nová klope na dvere. Majstrami sa síce stali Žilinčania, ale skutočnými majstrami sme sa stali aj tak my – trnavskí fanúšikovia. Napriek mnohým nepríjemnostiam z úvodu sezóny sme klub neopustili, boli sme s ním vždy a všade v počtoch, ktoré mnoho krát presahovali návštevy na niekoľkých ostatných štadiónoch dokopy. Dokázali sme sami sebe aj celému Slovensku, že cesta vpred vedie len SPOLOČNE a úspešný Spartak, či na ihrisku alebo v hľadisku môže byť len vtedy, keď budeme všetci ťahať za jeden koniec povrazu. Nech to takto pokračuje aj v ďalších sezónach.

Videozostrih aktivít Ultras Spartak Trnava počas sezóny 2011/2012: