Skôr je to tým, že sme tu jedna veľká rodina, sme radi, že je tu veľa našich odchovancov, ktorých osobne aj poznáme a to je to lákadlo – každý rád fandí kamarátom, s ktorými sa pozná od narodenia, a preto ľudia chodia. A určite je to aj tým, že máme super spoluprácu s vedením, ktoré nám vytvára super podmienky.

O myjavskom vedení sa hovorí, že chodí na výjazdy s fanúšikmi a dokonca chodí s nimi aj do sektora. Je to pravda?

Áno, chodili už v druhej lige a chodia aj teraz v Corgoňlige. Boli s nami zatiaľ na každom zápase vonku.

To je trochu netradičné. Čo ich k tomu vedie?

Cítia sa byť viac fanúšikmi ako majiteľmi, čo si veľmi vážime. Žijú s nami na zápasoch. Či už spolu smútime alebo sa radujeme.

Na vlastnej koži si tak môžu vyskúšať to, čo ostatní majitelia klubov nikdy nezažijú. Podmienky v sektoroch hostí. Kde všade ste na jeseň boli na výjazdoch a kde boli najlepšie resp. najhoršie podmienky?

Presne ako hovoríš, skúsili si to na vlastnej koži. Poviem to za seba – najhoršie podmienky jednoznačne Trenčín. Užili sme si aj šikanu zo strany SBS v Prešove. Dobre som sa cítil v Ružomberku aj v Trnave. Osobne sa mi páčil prístup SBS v Banskej Bystrici. V Ružomberku bolo všetko v poriadku, až na tie prehliadky pri vstupe. Pripadal som si tam ako zločinec.

V druhej lige ste asi mali viac voľnosti, čo sa tohto týka…

To sa nedá ani porovnať. Niektorí boli radi, že sme niekam prišli a vždy bolo všetko OK.

Pravdepodobne aj zážitky z výjazdov bol dôvod prečo Myjava bola jedna z iniciátorov vzniku Asociácie fanúšikov. Ako ste sa k tomu dostali?

Určite áno. Vzniklo to po zápase v Trenčíne. To nás naštartovalo. Bol to nápad jedného z našich majiteľov Petra Halabrina, tak sme si povedali, že skúsime niečo zmeniť. Preto sme dosť na rýchlo zvolali stretnutie fanklubov na Myjave. Tam sa dohodlo, o čom sa chceme baviť. Potom sme sa stretli v Terchovej, kde sa dohodlo na vzniku AFS.

Keby si mohol priblížiť, čo majú byť základné piliere Asociácie. Čo chce hlavne presadzovať?

Zlepšiť podmienky na štadiónoch, hlavne sektor hosti. Veď nie je možné, aby v tomto storočí chýbali na štadiónoch základné veci ako WC a pod. Pokúsiť sa niečo zmeniť, či už sú to práva SBS a pod. Určite budeme pripomienkovať ten nezmyselný boj proti chuligánom – to je poriadna hovadina.

Čo hovoríš na ostatné tábory? Mali ste nejakú predstavu, keď ste išli do najvyššej ligy? Ktorý tábor ťa zaujal?

Predstava – čakal som lepšiu vybavenosť štadiónov. Išli sme do ligy s tym, že sa chceme aj naďalej baviť futbalom. Sme trochu odlišný fanklub od ostatných a uživame si to po našom.
Nechcem niekoho hodnotiť každý má svoje dobré aj zlé. Ale ak poviem za seba, klobúk dole pred fanúšikmi Ružomberka ako sa naštartovali. Sú pre mňa pozitívne prekvapenie jesene.

Vravíš, že sa chcete baviť. Na vás ma ešte zaujalo, že spoločne jazdíte všetky generácie. Mladí so starými a všetci idete spoločne do sektoru, žiadne rozdeľovanie, že starší idú niekde na tribúnu…

Áno, sme všetky generácie, od 13 do 78rokov. Spolu je nám dobre a vieme sa spoločne zabaviť.

Zrejme vám k tomu pomáha aj preslávená kopaničiarska slivovica, ktorej kvalitu mohli okúsiť aj hosťujúci fanúšikovia. Čí to bol nápad, takto hostiť na myjavskom štadióne návštevníkov z iných miest?

To je nápad nášho vedenia a oni ju aj odovzdávajú hosťom. Robili to už v druhej lige. Ako kopaničiar musím povedať, že nič lepšie neexistuje ako naša 52.

Ešte na záver by si mohol všetkým na Slovensku vysvetliť to, čo za čo ma išli všetci Myjavčania ukameňovať, keď som to spomenul v reporte. Že Myjava nie je Záhorie…

Myjava patrí kopaniciam. Uráža nás, keď nám hovoria Záhoraci. Nič proti nim nemáme, máme tam veľa kamarátov. Proste Myjavčania sú Kopaničiari. Sme kopaničiarsky kraj.