Ultras Dukla v poslednom období klesla z predných pozícii na slovenskej ultras scéne. Dávno sú preč časy, kedy Banskobystričania jazdili na všetky výjazdy. O dôvodoch úpadku sme sa rozprávali s dlhoročným vedúcim miestnych ultras, ktorý vystupuje aj pod prezývkou Nástenkár.

Banská Bystrica prežíva krízu, bola táto jeseň úplným dnom alebo to môže byť aj horšie?

Jesenná časť sezóny 2012/13 bola zatiaľ tou najhoršou od nášho postupu do 1.ligy v roku 2003. Zorganizovali sme iba jeden autobusový výjazd, keď v poloprázdnom buse sme šli do našej najbližšej destinácie – Ružomberka. Ostatné výjazdy sme vynechali, alebo absolvovali len v symbolickom počte  – jeden maximálne dve autá (aj keď niekedy poriadne zaplnené). Domáce zápasy boli na tom rovnako zle, keď iba na zápase doma so Žilinou bol slušný kotol a support, tomuto zápasu však predchádzala asi mesačná propagácia. Aj keď na takmer každom domácom zápase sa fandilo, úroveň bola nízka až úbohá. Samozrejme aj z tejto mizérie sa dá klesnúť ešte nižšie – keď sa fandiť nebude ani doma ani vonku, až to bude úplné dno…

Kde vidíš príčinu úbytku fanúšikov v kotli?

Príčin môže byť viacero – od objektívnych faktorov ako nízka úroveň ligy, biedne vybavenie na štadiónoch, nezmyslené zákazy a tresty od SFZ, či šikanovanie fanúšikov políciou, funkcionármi a SBS-kármi až po subjektívne dôvody – ekonomické, pracovné, či jednoducho uprednostňovanie iných aktivít, ktoré človeku prinášajú viac radosti, bez strachu, že bez príčiny bude trestaný za nič.

Proti Žiline ste sa dokázali zmobilizovať v slušnom počte, ako je možné, že na ďalších zápasoch bolo zase menej ľudí?

Zápas so Žilinou bola výnimka, akási ilúzia – pripomienka minulých čias. Zápasu predchádzala viac ako mesačná propagácia na internete, v meste, medzi fanúšikmi, ktorá vyburcovala množstvo ľudí, mnohých takých, čo už roky v kotle neboli a bohužiaľ po tomto zápase sa už ani na štadióne neobjavili… Realita ja však iná – ak je na sektore desať fandiacich osôb, už môžeme povedať, že ide na naše momentálne pomery o „nadpriemerný support“. To asi nepotrebuje ďalší komentár.

Takisto poklesla výjazdová aktivita. V minulosti boli Banskobystričania známi tým, že jazdili všade.

Aktivity na domácich zápasoch idú ruka v ruke s výjazdami. Ak to nežije na domácich zápasoch, je malá šanca, že na výjazde to bude inak. A ak si človek zváži všetky tie peripetie, ktoré ho na výjazde čakajú, okrem nekonečnej cesty – dve hodiny zavretý v sektore bez bufetu, či poriadnych záchodov a k tomu priblblé úškrny ochrankárov, ktorí využijú každú zámienku na dokazovanie si svojich neobmedzených právomocí, tak sa ani niet čomu čudovať. Navyše ani finančné náklady dnes už nie sú zanedbateľné, nakoľko vstupné je z roka na rok vyššie, rovnako aj doprava, len úroveň ligy a služieb na štadiónoch je rovnaká, ak nie nižšia…

Vidíš nejaké východisko zo súčasnej situácie?

Keď nedokáže divákov na štadión dotiahnuť klub svojimi výsledkami a hrou, jediná možnosť je, že divákov pritiahne fanklub – propagáciou v uliciach, aktivitou na štadióne i mimo neho. Pozitívnym príkladom je Ružomberok, kde vďaka zanietenosti fanúšikov je atmosféra na štadióne aj výjazdoch výborná, aj keď výsledky klubu nie sú zvlášť oslnivé, navyše ide o malé provinčné mesto, ktoré však zatieni svojimi aktivitami aj mnohé krajské mestá.

Hokejový fanklub v Banskej Bystrici problém s počtami nemá, čím to je?

Hokejový fanklub sa ešte stále vezie na vlne postupovej a nováčikovskej eufórie, aj keď i tam je odliv fanúšikov značný. A samozrejme hokej je iná hra, ktorá má aj iných fanúšikov a mnohých z nich futbal nebaví. Do hokeja v meste sa v poslednej dobe investovalo viac peňazí – čiastočne sa rekonštruoval štadión, v zostave sa nezriedka objavujú aj hviezdy svetového formátu, ako aj v tímoch súperov a to všetko má vplyv na návštevnosť.

Aby to nebolo iba v negatívnej rovine, čo bolo najväčším pozitívom, alebo aké pozitíva do budúcnosti vidíš?

Pozitívom je každoročný zimný halový turnaj fanúšikov Mato cup, ktorý sa teší veľkej popularite a má už za sebou sedem pokračovaní. Ďalším chvályhodným počinom je účasť na letnom medzinárodnom futbalovom turnaji fanúšikov Eurofan v ukrajinskom Ľvove, na ktorom sme sa zúčastnili už 2-krát ako slovenská fanúšikovská reprezentácia a drvivú väčšinu hráčov tímu v oboch ročníkoch tvorili banskobystrickí priaznivci. Budúcnosť fanúšikovského života v našom meste bude závisieť od mladej generácie, ktorá ak vydrží , bude tvoriť kostru banskobystrickej scény.

K mladej generácii. Čím to je, že v Bystrici nedokážu potiahnuť scénu starší členovia? V minulosti bola aktívna skupina NYH, okolo ktorej sa združovalo aj niekoľko ultrasákov.Prečo to neťahá tá generácia, ale opäť je nutné sa spoliehať na najmladších?

No to je asi skôr otázka na NYH. Bohužiaľ oni považujú fandenie a ultras aktivity za niečo podradné, k čomu sa oni, slávni chuligáni, predsa nebudú znižovať. To dokázali neraz aj počas ich “aktívneho” fanúšikovského života…

Aký je tvoj názor na slovenskú scénu, koho by si vyzdvihol a kto sklamal?

Slovenská scéna prežíva krízu, rovnako ako tá banskobystrická. Hlavne tradičné tábory ako Slovan, Žilina, ale čiastočne aj Trnava zaznamenali úbytok fanúšikov ako doma, tak aj vonku. Príčiny sú rôzne, ale globálny úbytok fanúšikov je nespochybniteľný. Na úplnom dne sú dlhodobo Nitrania. Pozitívom jesennej časti sezóny 2012/13 boli fankluby Myjavy a Ružomberka, čiastočne sa vzchopili aj Košičania. Potešiteľné sú aj aktivity fanúšikov v nižších ligách.

Vláda pripravuje koncepciu boja proti diváckemu násiliu, čo si o tom myslíš?

Myslím si, že vláda by mala riešiť oveľa vážnejšie problémy, ktoré aj reálne existujú.

Banskobystričania vstúpili aj do Asociácie fanúšikov Slovenska. Čo bolo hlavným dôvodom?

Hlavným dôvodom bolo spojenie sa do kompaktného jednotného orgánu, ktorý bude mať väčšiu reálnu šancu presadiť záujmy fanúšikov a obhájiť a koordinovať ich aktivity voči ďalším subjektom ako SFZ, Polícia SR, média a pod.