Štrnásť rokov v I. lige, dva roky v II. lige. Tretia liga? Uvidíme.

Všetko zlé je na niečo dobré. Či nie? Samozrejme odtiaľ potiaľ. Dlho som sa rozhodoval ako zareagovať na článok, kde bolo napísané, že ľudia pomaly nevedia, že petržalský klub má support skupinu (ultras, fans etc.). Nebudem tu opisovať našu 114 ročnú históriu klubu, to by bolo na dlho. Chcem sa viac zamerať na skupinku najvernejších fanúšikov, ktorí fandia za každej situácie.

Každý tým je raz na výslní, ale aj na dne. Časy, keď sa skoro zo dňa na deň vybralo 50 ľudí na výjazd, sú dávno preč. Pamätný výjazd do Dubnice 2003, kde nás bolo zhruba 60 alebo veľa ďalších, kde sa vôbec neriešilo, kto je náš majiteľ a podobne. Ale zrazu veľký BOOM. Petržalka vyhrala I. ligu, dostala sa do Ligy majstrov a z Petržalky sa stala Artmedia Bratislava. V tom čase fandil Petržalke asi každý a to sa ukázalo na počte ľudí v kotli. Vždy sme si hovorili, že sme taká väčšia rodina, lebo každý každého poznal. A zrazu mal náš malý 50 členný kotol až 100-120 členov. Samozrejme to boli fanúšikovia úspechu, ktorým vôbec nevadilo ako náš exmajiteľ Ivan K. ničí históriu klubu. Začali reči „Prestavba štadiónu“, „Premenovanie klubu nám len pomôže“ a pod. Veľa ľudí mu to žralo (samozrejme väčšina fanúšikovia úspechu). To sa však pravým srdciarom nepáčilo. Pokriky ako „Vráťte nám meno, Neberte nám štadión“ alebo „Liga majstrov pi..“ bolo počuť na každom zápase. Pán Ivan to však stále ignoroval, tak sme pridali pyrotechniku.

Po Lige majstrov sa nám vrátilo meno Petržalka. Fanúšikovia boli opäť šťastný a odišlo cca 40 fanúšikov úspechu. Náš kotlík začal preto robiť nadštandardný support. Chórea, pyro – všetko ako sa patrí. Po pár rokoch opäť hrala Petržalka o titul so Žilinou. Na zápas do Žiliny nás vycestovalo vyše 150. Vyhrali sme, titul bol náš, ale samozrejme sa opäť našli veci, ktoré začali vadiť nielen srdciarom alebo aj Slovensku. Pády hráčov v 16-tke, vymyslené penalty, čudné pády a pod.

Pán Ivan ako keby neveril vlastným hráčom tak im trocha pomohol. Slovensko zanevrelo na Petržalku. Po sezóne nastal šok! Pán Ivan sa presťahoval na Tehelné pole. Ale zobral so sebou aj to, čo mu „nepatrilo“ – náš štadión. Klub už bez Pána Ivana sa premenoval na MFK Petržalka a domáce zápasy sme hrali na Interi. Na Interi sme hrali dva roky, dva roky bojkotu fanúšikov!! Na trénerskej lavičke zakotvil Miško Hipp a dokázal nemožné. Z posledného miesta nás na jar dostal na šieste miesto a do finále Slovenského poháru. Bojkot stále pokračoval, ale na finále v Senci sme sa ako tak pozbierali a aj pomocou dymovníc sme viac ukazovali na našu situáciu, než na fandenie nášmu klubu.

V ďalšej sezóne bojkot pokračoval a už nebola šanca na záchranu v I. lige. Na rozlúčku sme dali opäť dali do kopy našu stabilnú 50-tku. Padlo pár úderov a kopačiek so Seničanmi a s radosťou sme odchádzali do II. ligy.

Začalo sa to krásne, ochota nových funkcionárov s akou sme sa vtedy ešte nestretli. Fanúšikovia vyberali meno či logo klubu a pod. Začala sa výstavba nového štadióniku a my sme zatiaľ zakotvili v Prievoze na štadióne Rapidu. Do kotla opäť začali chodiť ľudia, fandilo sa ako za starých čias. Na prvý výjazd nás vycestovalo zhruba 70 ks. Bolo to ako z rozprávky. Opäť sme robili choreá a fanúšikovská skupinka „Poštárovci“ boli na každom domácom a aj vonkajšom zápase. Ale každá rozprávka má svoj koniec. Hráčom prestali chodiť výplaty. Výstavba štadióniku sa spomalila a zrazu aj zastavila. Klub prestal komunikovať s fanúšikmi, hráči stále nedostávali výplaty. V prvej sezóne v II. lige sme skončili na krásnom 3. mieste. Druhá sezóna v II. lige sa začala tak ako skončila tá predošlá. Hráči bez peňazí, ale na tribúne to bolo stále nadpriemerné . Výjazd do Myjavy bol jeden z najlepších, z ktorého nakoniec vznikla aj družba s fanúšikmi Myjavy. Po zime a odchode deviatich kľúčových hráčov to už ani na tribúne nebolo ono. Slabý support a na ihrisku osem juniorských hráčov. Do kotla začalo chodiť čoraz menej ľudí.

Štadión v Petržalke sa však začal opäť stavať. Na prvý zápas proti Slovanu tam prišlo vyše 300 ľudí. Teraz je už jasné, že Petržalka vypadáva a čoraz viac sa fanúšikovia tešia na to, že aj keď budeme hrať III. ligu, ale po piatich rokoch bude konečne hrať Petržalka v Petržalke! Ako som písal na začiatku. Všetko zlé je na niečo dobré. Možno práve to, že sa náš klub vráti do Petržalky pomôže celkovo supportu na futbalových trávnikoch. Vráti sa starý „EngerauFans“ a Slovensku ukážeme kto má a mal vždy najvernejších fanúšikov!

Pozdravujem všetkých starých petržalských fanúšikov, ale aj fanúšikov ostatných klubov! Nedovoľte SFZ, aby nám bralo to najcennejšie a to je hrdosť a lásku k naším klubom. Lebo to čo sa deje na štadiónoch, nemá s futbalom nič spoločné! Spojme sa pre futbal!

Autor: EngerauFans

Pridaj komentár k Panter

komentárov 7

  1. Panter píše:

    Krásne zhrnuté ale…
    Vždy som mal rád Petržalku (na zápasy pravidelne chodím 11 rokov, predtým sporadicky). Páčila sa mi zanietenosť hráčov, kultúra ultrafans. A vedel som, že môžem na štadión zobrať svojho ročného syna, nik po nás belasou stoličkou nehodí.
    Ale ako končí účinkovanie klubu v druhej lige, asi končí aj moja – a mojich synov – návšteva zápasov vonku i doma. Na tie doma som dochádzal 35 kilometrov, takže to “čosi” aj stálo.
    Na poslednom zápase v Senci “ktosi” vylial na rozhodcu pivo. Niekoľkoročná reputácia slušnosti petržalských fanúšikov bola razom preč. Nepomohlo ani dohováranie opitej hlave, doteraz si verí v svoju pravdu. Za toto nešportové správanie sa hanbím, mrzí ma, ale nič s tým nespravím. Hádam len toľko: prepáčte pán rozhodca!
    … je mi z toho akosi smutno.
    Nepáči sa mi, že posledné roky sa mení povzbudzovanie hráčov na hanlivé urážky Kmotríka a Laurinca. Nech sú, akí chcú. To isté platí pre Corgoň ligu a Ligu majstrov. Nechcem, aby sa moji synovia naučili všetky slovenské nadávky na štadióne Petržalky. A ani ja nechem byť výtržníkom. Som zástancom slušnosti a hry fairplay. A pokiaľ sa budú takíto chlapci byť do pŕs, že sú Engeraufans, mňa prosím s nimi nespájajte.

    • engerau píše:

      Máš pravdu.
      Nie raz boli Petržalský fanúšikovia označovaný za najslušnejších a za nekonfliktných.
      S toho istého dôvodu som Petržalčan aj ja.Otec ma brával na Petržalku odkedy som sa narodil lebo sa nemusel ničoho báť.

      Síce som tam nebol ale viem presne čo sa tam stalo a dialo (aj po futbale).
      Niektoré veci ,ktoré sa tam diali sa na futbal nehodia.
      Som zásadne proti aby sa rozhodcovia konfrontovali pomocou piva,kameňa a pod.

      Niekedy však človek hlavne na výjazde neodhadne množstvo alkoholu ,ktorý do seba leje. V tomto prípade stačilo povedať niekomu s kotliku čo tam bol nech mu dohovorí (bolo tam dosť triezvych ľudí ,ktorý poznali oné individiuá), nie mu dohovárať sám. Hlavne keď ťa nepozná ..

      A ver mi už sa to riešilo 😉 a uznali ,že to nebolo správne..

  2. Jurcinko píše:

    Boli to zlate casy… Fandil som pred LM a aj po a aj teraz, ked mi skola(mimo BA) nedovoli chodit na stadion tak ako som bol zvyknuty, navzdy budem fan Petrzalky. Nikdy nezabudnem na skvele vyjazdy v 2007 do Ruzomberka, ci na jar 2008 do ZA(ci uz finale Pohara alebo liga)… Skutocne klobuk dole pred Burinom a ostatnymi ludmi, ktori nevahaju venovat energiu, cas a peniaze na zachranu nasho klubu. Dufam, ze 3 liga, ktora nieje tak €€€ narocna ako druha pomoze k stabilizovaniu klubu a ze postupne bude maly utulny stadionik v Petrzalke! Ved ja si pamatam, ze za Stary most chodili v priemere 4 tisicove navstevy, tolko dneska dojde tak na Trnavu… alebo ked sme hrali derby so Slovanom! Dufam, ze sa tie casy raz vratia!
    IWE navzdy!!!!

  3. 000 píše:

    Pokiaľ viem,tak ste sa museli premenovať kvôli nariadeniu UEFA,vtedy ste postúpili do LM a keď si dobre spomínam,tak ste nemohli mať v názve mestku časť,alebo také niečo.Tiež by som chcel vidieť tie nové foto zo štadióna + nejaké info o ňom.

  4. mthyx píše:

    daju sa niekde najst aj aktualne fotky toho noveho stadioniku?