Portál ultras.sk podobne ako pred rokom opäť prináša sériu rozhovorov s predstaviteľmi jednotlivých ultras skupín a táborov na Slovensku. Postupne počas zimnej prestávky vyspovedáme všetky prvoligové tábory a snáď sa dostaneme aj k tým z nižších súťaží. Začíname s Banskou Bystricou, na naše otázky ohľadom miestnej scény odpovedal Azbest.

Pred rokom jeden z Bystričanov v rozhovore pre ultras.sk zhodnotil, že banskobystrická scéna nie je na dne, že dno bude, ak sa nebude fandiť vôbec. Čo sa zmenilo za ten čas?

V Banskej Bystrici, ako aj v iných táboroch na Slovensku došlo k prechodu generácií. Tento prechod nastal už dávnejšie, avšak naša scéna na to reagovala ťažkopádne. Starší sa vo väčšej miere prestali angažovať, ich iniciatíva málokedy presahovala účasť na zápase a aktívnejšie fandenie, a na druhej strane mladí si ešte netrúfali zobrať na seba zodpovednosť za organizovanie ultras stránky. To sa zmenilo pred touto sezónou, keď viacero z nás dalo hlavy dokopy a dohodlo sa, že Dukla si takýto úpadok, aký bolo badať v posledných sezónach, nezaslúži. Dohodli sme sa, že spravíme všetko pre to, aby sme Banskú Bystricu na ultras mape Slovenska vrátili na pozície, na ktoré patrí. Vedeli sme však, že to nepôjde okamžite, ale to, čo sme dlho strácali, budeme späť získavať len krok po kroku.

Bol impulzom pre zlepšenie aj rast a konkurencia menej tradičných táborov ako Senica, Myjava či Ružomberok?

Ťažko povedať, čo bolo impulzom pre ostatných. Z môjho pohľadu bol impulzom potenciál, ktorý Banská Bystrica skrýva a spomienky na nie tak dávne časy, keď kotol na domácich zápasoch Dukly bežne tvorilo dvesto ľudí. Jednoducho povedané, vieme, čo sa tu dá dosiahnuť a zároveň vidíme, že súčasná situácia je od naplnenia potenciálu stále ďaleko.

Kým ešte na jar mala Bystrica dosť biedne počty aj na domácich zápasoch, na jeseň došlo k obratu a na niekoľkých zápasoch presiahol počet ľudí v kotli aj stovku. Čím ste zrazu dokázali prilákať a udržať ľudí v kotli?

Už pred začiatkom jesene sme začali systematicky masírovať povedomie ľudí, že letargia, ktorá tu vládla doposiaľ, musí skončiť a prichádza na rad iný prístup. Že od jesene to musí na Štiavničkách znova nabrať ten správny smer. Podarilo sa nadchnúť mladých chlapcov, viacerí starší si na druhej strane uvedomili, že im musia ísť príkladom. Úvodný entuziazmus podporil aj atraktívny žreb na začiatku sezóny a viaceré podporné akcie, ktorými sme sa snažili prilákať ľudí do kotla.

Čo sa týka výjazdov, ako hodnotíš vašu aktivitu na zápasoch von?

Pred sezónou, keď sme hovorili o plánovanom reštarte ultrasu, sme si za prioritu stanovili domáce zápasy. Sila Banskej Bystrice vždy vychádzala z domáceho prostredia a týmto smerom sme sa chceli vydať pri organizovaní najväčších akcií jesene. Napriek tomu sme sa snažili ukazovať aj na zápasoch von. Začali sme troma autami v Myjave, pokračovali v Ružomberku, kde sme po rokoch dosiahli trojciferné číslo v sektore hostí, v Zlatých Moravciach v počte vyše 35 ľudí, v Žiline kam vycestovalo 55 ľudí a v Nitre. Napriek tomu, že výjazdy neboli naša priorita, aj v tomto smere sme oproti posledným sezónam zaznamenali progres, ako v aktivite, tak aj v počtoch.

Jednou z naj fotiek jesene bol záber futbalistov Dukly, ktorí odpaľujú pyro a tešia sa s vami z víťazstva. Zjavne máte nadštandardné vzťahy s hráčmi.

Za Duklu hrá najviac odchovancov spomedzi všetkých klubov v Corgoň lige, väčšinou sa jedná o chlapcov z Banskej Bystrice alebo okolia, ktorí tu pôsobia od malička. Na túto skutočnosť sme obzvlášť hrdí. Ak sú hráči zranení, nie je im cudzie prísť do kotla a hnať Duklu s nami, či tráviť s nami voľný čas. Myslím, že naši futbalisti si uvedomujú, že pyro dotvára atmosféru na štadióne a oceňujú všetko, čo pomôže atmosfére v hľadisku.

Ako je to s vedením?

S vedením máme korektný vzťah. Vieme sa dohodnúť na kompromisoch a pravidlách, to čo sa dohodneme sa snažíme aj dodržiavať. Generálnemu manažérovi klubu Tomášovi Geistovi záleží na tom, aby atmosféra na Štiavničkách bola čo najlepšia. Nehádže nám polená pod nohy, naopak, snaží sa vždy pomôcť. Rešpektuje našu mentalitu a je srdcom Duklista. My si zase uvedomujeme zlú ekonomickú situáciu klubu a snažíme sa ju v rámci možností nezhoršovať.

Čo by ste chceli do budúcnosti zlepšiť?

Pokračovať v tom, čo sme začali na jeseň. Naďalej zvyšovať počty v kotli na domácich zápasoch, pritiahnuť viac mladých, ktorí sú našou budúcnosťou, zároveň sa však vyhnúť situácii „kvantita na úkor kvality.“ Stále zastávam názor, že päťdesiatka aktívne fandiacich a zapálených ultrasákov je viac, ako 150 „fanúšikov“, z ktorých polovica nemo postáva, srká pivo, alebo nedajbože posedáva. Tiež by sme chceli zlepšiť disciplinovanosť ľudí, aby si uvedomili, že nie sú dôležité a menej dôležité zápasy, ale že chodia na svoj klub, a je jedno, či do Banskej Bystrice prídu Zlaté Moravce, alebo Trnava, treba prísť do kotla a fandiť.

Dosť sa na internetových fórach preberali vaše vzťahy so Zvolenčanmi. Máte družbu, zmier?

Nie sme v Poľsku, aby sme museli vzťahy medzi tábormi silou mocou nejakým spôsobom definovať. Dôležitá je situácia a tá je taká, že viacero ľudí zo zvolenskej skupiny Persona Non Grata podporuje Duklu a na oplátku ľudia od nás podporujú na zaujímavých zápasoch Zvolen. V oboch táboroch sa nájdu ľudia, ktorí z tejto situácie nie sú nadšení, v Banskej Bystrici najmä tí, ktorí fandia miestnemu hokejovému klubu, vo Zvolene zase fanúšikovia iných futbalových klubov v radoch PNG, avšak nikto z nich proti tejto spolupráce doposiaľ nevystúpil, a to ani na zápasoch Zvolena, ktorých sme sa zúčastnili, ani na zápasoch Dukly, ktorých sa zúčastnili ľudia z PNG. Z toho vyplýva, že aj keď sa táto spolupráca odohráva na úrovni dôležitejších postáv z oboch táborov, nemožno hovoriť o družbe v pravom zmysle slova.

Je Zvolen vašim fanklubom?

Persona Non Grata Zvolen je samostatnou a zvrchovanou ultras skupinou. To, že viacero z najaktívnejších ľudí z PNG podporuje už dlhé roky Duklu je ich osobná záležitosť a nevzťahuje sa na celý tábor. Vďaka vzájomnej spolupráci s nimi máme nadštandardné vzťahy aj s ostatnými ľuďmi z PNG a naopak.

Máte s nejakým iným táborom v súčasnosti nadštandardné vzťahy?

So žiadnym.

Keď sa pozrieš na slovenskú scénu ako celok, aký je tvoj osobný názor? Koho by si vyzdvihol, kto naopak sklamal?

Trnava si ide svoju vlastnú ultras ligu, ako keby ani nepatrila na Slovensko. Posledným zápasom jesene u nás to potvrdila. Sympatická je snaha Myjavy, ktorá dokáže stále vypravovať početné výjazdy fanúšikov po celom Slovensku, o ultras stránke však hovoriť nemožno. Rovnako v Ružomberku urobili pokrok, čo sa počtov týka, dobre sa snažia zapracovať ľudí z okolitých dedín a tvoriť divízie, mali by si však tiež dávať pozor na to, koho do kotla príjmu. Predstavenie, aké predviedli po zápase v Trnave, ale aj PR z ich strany po útoku na Slovane nemá čo na ultras scéne hľadať. Slovan nemá za sebou najlepšiu jeseň, jeho potenciál je určite väčší. Zrejme svoju pozornosť zameriavajú do regiónu, ktorý im sľubuje viac zábavy. Košická scéna stojí taktiež na pár ľuďoch, ktorí si za svoju aktivitu a výsledky zaslúžia rešpekt. Hybernujúca a sem tam zo sna budiaca sa Nitra by sa už mohla rozhodnúť, ako vážne to myslí so svojim návratom.

Na poslednom zasadnutí Asociácie fanúšikov Slovenska sa preberala možnosť dočasného repre zmieru. Aký je názor v Banskej Bystrici, prípadne za akých podmienok by ste do toho išli?

O tejto téme sme sa zatiaľ konkrétne nerozprávali, pretože pre nás nie je podstatná. Ak by sa črtalo dosiahnutie dohody naprieč slovenskými tábormi, zaoberali by sme sa tým. Všetku pozornosť teraz sústredíme na svoj klub.