Nitra bola dakedy pevnou súčasťou slovenskej fanúšikovskej scény. V posledných rokoch je to však s ňou ako na hojdačke. Mimoriadne otvorene a na rovinu rozprával o miestnych pomeroch jeden z dlhoročných nitrianskych kotolníkov.

Na úvod by si mohol v krátkosti opísať prečo sa v minulosti Nitra stratila z fanúšikovskej mapy.

Dôvodov je viac. V Nitré vládne a vládla nie mentalita, ale de-mentalita ľudí. A teda sprvoti to boli problémy “starí” vs. “mladí.” Neskôr úmrtia troch vplyvných ľudí v Nitre, pred pár rokmi. Ale najväčším problémom bola a je situácia okolo klubu. SBS a PZ SR nám robili vždy veľké problémy a väčšinou sme si našimi nepremyslenými krokmi skomplikovali sami život. Keďže v Nitre chýba vodcovský typ, tak väčšina akcií bola formou “hurááá, je tu atraktívny zápas, poďme robiť bordel.” Čo samozrejme malo vždy aj opačný účinok z radov PZ SR. Ďalšou z chýb je uplne zdevastovaný klub a situácia slovenského futbalu ako takého, ale v tomto by sme si mohli podať ruky s ostatnými tábormi.

Je pravda, že dôvodom pre stiahnutie sa z futbalu boli aj mafiánske metódy SBSky, ktorá prenasledovala ľudí aj mimo futbalu?

Foto: Tomáš Somr

Toto konkrétne sa týkalo naozaj iba pár ľudí. Každopádne, na futbale sa prepierali peniaze z iných činností, preto počet SBS bol v mnohých prípadoch naozaj neprimeraný a väčšinou to spôsobovalo zbytočné napätie a, úprimne, nik z normálnych ľudí nemá chuť postávať v malých počtoch, keď oproti na vás zazerá rovnaký počet SBS. Znechucovalo to ľudí, ktorí by sa možno chceli pridať do sektora, ale pripadali by si ako “vyvrhelovia” resp. spodina, ktorú musí strážiť kopec SBS. V Trnave a v Bratislave to je iné, keď je veľký dav, tak to nik takto neberie…

V úvode tejto sezóny však bolo veľkým prekvapením, že ste sa vo veľmi slušnom počte vydali na výjazd do Trenčína.  

To je pre nás typické. Politika, atraktívny výjazd. Ale to je zároveň choroba SVK scény. Trpíme ňou aj my (nemyslím tým politiku). Ale to, že akonáhle sa v tábore zacíti, že “aha pôjde sa na výjazd k súperovi, na ktorého máme”, tak sa začnú nabaľovať ľudia a chcú sa zabaviť, predvádzať. Ale že by išli už na Slovan, to začínajú výhovorky, ale aj reálny pohľad na situáciu. V dvadsiatich ľuďoch je nič moc sa motivovať a ísť robiť bordel do Bratislavy. Každopádne opäť sa ukázala nitrianska demencia, robil sa bordel, nemyslelo sa na následky. Doteraz dostalo dvadsaťtri chalanov podmienky a dvaja sú v ďalšom riešení len za tento Trenčín! Na taký tábor ako sme my, je to príliš veľa a sme stále dokola v začarovanom kruhu.

Na jeseň ste sa potom objavovali na zápasoch iba sporadicky. Aká je teda v súčasnosti situácia? Môžeme čakať, že Nitra bude na jar aktívna?

Na jeseň nás začali postupne odchytávať a riešiť výtržnosti. Bol na to tlak z hora, a preto sa vytiahli aj staršie veci a začali sa znovu prešetrovať. Lebo my sme asi TOP chuligáni strednej Európy. Asi nás treba zlikvidovať, inak si to neviem vysvetliť. Suma sumárum, je to dôsledok primitívností a výtržností, ktoré síce vyzerali dobre, ale v konečnom dôsledku iba uškodili.
Na jar by som bol rád keby sa začalo chodiť, ale vidím to biedne. Je tu síce nová generácia, ktorá vyzerá sľubne, ale aj posledné udalosti v bare Marriatchi nám poškodili voľnosť.
Moj názor je, že Nitre by pomohlo, keby ju zobral nejaký nový investor, nový štadión… Riešilo by sa občianske združenie, komunikácia s klubom, proste práca na úrovni. Kedže by to nalákalo určite veľmi veľa ľudí a mohlo by sa pracovať s davom ako na hokeji. V súčasnosti je klub úplne na dne, ako finančnom tak aj záujmovom.

Veľmi populárny je v Nitre hokej. Fanúšikovská scéna na hokeji žije, pritom zimný štadión a futbalový sú hneď vedľa seba. V čom je ten zásadný rozdiel?

Zásadný rozdiel je v tom, že ľudia na hokeji sa cítia uvoľnení a zabávajú sa. Takisto aj úspechy klubu, štadión, atraktivita je niekde úplne inde. Nikto tam nerieši holé hlavy alebo to, že je na tribúne a fandí tam. Nikto na neho nečumí, že čo to robí. Na hokeji je hlavný kotol 500-1000 ľudí a zapája sa polovica alebo celý štadión. Tam sa to stratí, ľudia sa bavia, je tam plno a zvykli si, že sa tam fandí. Než to na poloprázdnom štadióne nikto nemá chuť tam, doslova, šaškovať s jednou vlajkou (to hovorím o ostatných, my, čo chodíme tam aj tam samozrejme s tým problém nemáme).

Chodíte na hokej, či kašlete naň?

Veru, veľmi to nesilíme, ale to hovorím iba za partiu cca 5-10 ľudí okolo mňa. Keď sú atraktívne veľké výjazdy (a zase sa vraciame k tomu syndrómu “keď ide veľa, idem aj ja”) tak ideme určite aj pár ľudí z futbalu. Ale väčšinou ideme svojou osou a robíme si čo chceme. Ostatní podľa nálady a chutí. Nie každý je naklonený štýlu, akým sa to vedie na hokeji.

Ako vidíš budúcnosť nitrianskej scény?

Veľa ľudí si musí uvedomiť, že už nie je rok 1998 alebo 2000. To, čo sa mohlo voľakedy, sa nedá už teraz, dopady sú ďalekosiahlejšie. Pomôcť by mohol titul v hokeji alebo noví majitelia na futbale. Inak to bude dokola tá istá pesnička. Potrebujeme dav ľudí, a to nie je možné na štadióne, ktorý vyzerá ako zo stredoveku a je tam 43 kamier, z toho polovica na nás. Obzvlášť, keď klub je pred krachom. Na to ľudí proste nenalákame, aj keby sa postavíme na hlavu. A to viete, všade je to tak podobne.

Čo hovoríš na novú legislatívu o organizovaní športových podujatí?

Nech idú do psej matere, kto to vymysleli. Už teraz slovenská scéna krváca. Teraz má nádej na skapatie. Naše zlo by sa malo orientovať na skutočného nepriateľa.

Nitra sa v minulosti aktívne zúčastňovala repre zápasov. Aký je v súčasnosti postoj ku národnému mužstvu?

Radi by sme na repre chodili a myslím, že to je nádej ako pozdvihnúť scénu. Slabšie tábory by sa mohli zviest so silnejšími na zaujímavých zápasoch. Len si spomeňte ako to bolo v rokoch 2004 až 2006.
Určite by to oživilo scénu a na domácej scéne by chceli potvrdit svoju účasť. Naučili by sa chodiť na výjazdy, organizácii a hlavne propagacia, aj cez sociálne siete, by tomu celému pomohla (ak sa nebavime o hools zrazoch). Je nová doba, veci funguju inak a to si musia ľudia uvedomiť. Na zápas sa ľudia neobvolávaju, ale zakladaju udalosti na FB.

Aký je tvoj názor na slovenskú fanúšikovskú scénu a jednotlivé tábory?

Rozmýšľal som, ktoré štáty majú horšiu scénu… ledva ma nejaké napadli. Naša scéna je obraz našej spoločnosti. Veľa kecov a žiadne skutky. Ak mám byt konkrétnejší tak prvá je jednoznačne Trnava – úprimne im závidím, že majú kopec schopných ľudí, čo odvádzajú kvalitnú prácu, kvoli ktorej si udržuju výborný štandard.

Potom Slovan a kto ďalej? Nejakí nováčikovia tu boli, ale mne to je až trápne písať. To sa máme vytešovať, že niekde poskakuje 50 ľudí s ôsmymi šálmi. Fajn, je to pekné a česť im aspoň za to, ale celá scéna je na jednu hanbu. Vrátane NR, BB, ZA, KE  a ostatných. Je to o ničom, treba sa pozrieť pravde do očí. Musí sa úplne zmeniť štruktúra fandenia, fanklubov na Slovensku, lebo takto budeme stále len banda vyholencov, čo bijú malé deti a odpaľujú životu nebezpečné pyro. Keď nebudeme mať podmienky na naše záľuby, tak sa budeme točiť v bludnom kruhu. Lebo toto nie je len o Nitre, je to o nás všetkých Slovákoch, čo inklinujeme k bengálom, chorálom a púšťame si zahraničné videá, chodíme na Balkán na zápasy, obdivujeme druhých a popritom doma máme nevyužitý potenciál. Určite by sme mali rozmýšlať o spolupráci ohľadom podmienok na štadiónoch a zamedzeniu fatálnych represií, lebo naša scéna zanikne. Ale nie ako naša nitrianska na rok, na dva. Ale navždy.
Držte sa a nevoľte Fica!

Ďalšie rozhovory na ultras.sk